Trpezlivosť je cnosť, ktorej mám málo a cítim potrebu v nej rásť. Každý deň ma v trpezlivosti trénuje Samko a je to tak od jeho narodenia. Myslím si, že za tie dva roky, čo ho pri sebe mám, som v trpezlivosti vyrástla, no stále to nie je dosť.
Príchodom Tomiho sa ešte viac ukazuje, že musím pracovať sama na sebe, aby som dokázala byť dobrým príkladom pre naše deti. Pretože ak chcem, aby boli oni trpezliví, musím byť v prvom rade trpezlivá ja.
Veľmi podobne to je aj s pokojom. Chýba mi schopnosť zachovať si pokoj. Asi je to normálne, že ako žena som veľmi emocionálna a nehnevám sa za to na seba, len by som si želala byť pokojnejšou. S pokojom prijímať nezbednosti aj príjemné chvíle, ktorých je každý deň požehnane.
A tak mám pred sebou každé ráno tieto dve výzvy.
Zostať pokojná a byť trpezlivejšia ako včera.
Aspoň o malý kúsok.
Ide to ťažko, keď som unavená a to v tieto dni som. Ale nevzdávam to sama so sebou. Každý večer si znova dám predsavzatie na nový deň a od rána sa snažím ho dodržať.
..............................
Milujem, keď na mne spia naši chlapci.
Milujem, ako im voňajú hlavičky.
Milujem ich oddané pohľady.
Tomiho úsmevy sú neodolateľné.
Samkove pohladenie je roztápajúce.
