S písaním blogu začínam už poniekoľký krát. Dôvod bol však vždy rovnaký. Potrebovala som si zapísať svoje/naše zážitky, doplniť ich fotkami a mať záznam. Záznam o tom, čo sme po minulé dni, mesiace, roky robili a ako nám bolo.
Dnes mám iné ráno ako zvyčajne. Vstala som už pred piatou, lebo Tomi potreboval ísť na wc. Než som ho prebalila, upokojila a obliekla, začal zvoniť Maťovi budík. Musel ísť do BA, a tak vstával skoro. Uvažovala som chvíľu, čo ďalej. Či sa vrátiť do postele k Samkovi, alebo využiť čas, kedy ešte spí. Potrebujem v tieto dni mať aspoň chvíľku sama pre seba, preto hoci obaja chalani spia, ja som zostala hore. Vypila som pohár pomarančového džúsu, upratala kuchyňu, umyla si tvár, zuby a zapla počítač.
Začínam... deň aj blog. Už poniekoľký krát.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára